Sny a spánok
Zatiaľ čo telo je stále v hlbokom spánku, mozog vytvára celé scenáre situácií bohaténa realistické detaily - zvuky, hluky, obrazy, pocity, vône, niekedy aj chute. Príbeh dostáva logickú, inokedy ale treba úplne fantastickú tvár. Predná časť mozgovej kôry, ktorá je zodpovedná za vedomie, vnímanie a logické myslenie pri tom nepracuje. Vo sne sa preto môžu objavovať fantastické bytosti rovnako ako normálne osoby či už známe alebo cudzie. Vzťahy aj situácia bývajú veľmi presvedčivé, takže človek sa považuje za realitu. Problém je, že tento druh snov si väčšinou po prebudení vôbec nepamätáme. Akú teda majú funkciu? Na rozdiel od Freuda dnešný vedci priznávajú, že nevedia. Dalo by sa povedať, že je to jedno z najlepšie strážených tajomstiev biológie človeka. Sen je psychická aktivita, ktorá sprevádza človeka aspoň dvadsať minút každú noc väčšinou v niekoľkých samostatných epizódach. Novým zistením je, že sen sa môže objaviť v ktorejkoľvek fáze spánku, aj keď najčastejšie to býva vo fáze REM (Rapid Eyes Movements). Podľa vedcov z univerzity vo fínskom meste Turku, ktorí problematiku snov a spánku už dlhšiu dobu intenzívne skúmajú, sú sny virtuálnou realitou vytvorenú mozgom. Akúsi obrovskú virtuálnu scénou, na ktoré sa predvádzajú často vo fantastickej forme najrôznejšie situácie, o ktorých človek ani netuší, že by ich mal riešiť, že ho ťaží, alebo že sa považuje za hrozbu. Zaujímavé je, že aj u pozitívne naladeného človeka v snoch prevažujú problémové situácie. Dokazujú to výskumy kanadských vedcov z univerzity v Montreale. V skúmaných snoch sa v 66% objavovali prvky hrozby, ktorá bola väčšinou namierená proti spáči, výnimočne proti niekomu z blízkych, napríklad dieťaťu. Zaujímavé je, že ľudia sa v snoch s hrozbou nedokázali vyrovnať, odstrániť ju alebo zničiť človeka, ktorý ich ohrozoval, aj keď vyvíjali maximálne úsilie. Sigmund FREUD Rakúsky neurológ a psychiater Sigmund Freud bol jedným z tých, ktorí sa o sny, ich pôvod a význam zaujímali už koncom 19. storočia. V roku 1886 si vo Viedni otvoril neurologickej praxi, v ktorej ako terapiu používal okrem iného hypnózu a analýzu snov a ďalšie metódy, ktoré slúžili na preniknutie do nevedomia pacienta. Svoju teóriu prezentoval v roku 1900 v diele nazvanom Výklad snov. Vychádzal z toho, že strachy aj želanie človek často vnútorný autocenzúry vytláča do nevedomia, ale nedokáže ich odstrániť zo snov, ktoré iba o týchto potlačených pocitoch vypovedajú. Nočné mory Podľa niektorých psychológov i desivé sny sú užitočné. Tore Nielsen z Montrealskej univerzity prišiel s hypotézou, že zlé sny sú pre mozog prostriedkom, ako sa zbaviť starých hrôz či už potlačených alebo neskrývaných ako v prípadoch posttraumatických stresov. Pritom robí rozdiel medzi desivými snami a nočnými morami, ktoré sú nežiaduce, prenasledujú človeka opakovane väčšinou rovnakými obrazy a treba sa ich zbaviť. Ako? To ponúka výskumný tím z Nového Mexika. Rada znie jednoducho. Rozhodnúť sa, že do sna alebo do nočnej mory človek v určitom okamihu vstúpi a scenár deje ovplyvní alebo ho ukončí. To ide najmä v prípadoch, keď sa rovnaký sen stále opakuje. Výsledky tejto terapie sú zatiaľ nečakane dobré. Pacient spolu s terapeutom vypracuje podrobný scenár svojho hrozného sna. Spolu sa rozhodnú, kedy a ako bude možné do sna vstúpiť a zmeniť jeho priebeh, zlomiť desu ostrie, situáciu dostať pod kontrolu. Človek si mnohokrát prehrá priebeh sna a vypracuje možné iné varianty jeho vyznenie. Zafixuje si, že ide len o sen, a že vývoj situácie môže zmeniť. Úspešnosť postupu je zatiaľ približne 30%. SPÁNOK A PAMÄŤ Až v 90. rokoch minulého storočia sa začali vedci vážne zaoberať vzťahom spánku a pamäti. V roku 1994 izraelský vedec Avi Karni na pokusy s dobrovoľníkmi dokázal, že neobsahuje-li spánok fáze REM, veci, ktoré sa učil tesne pred spaním, si pamätá horšie, ako keď spánok REM fáze obsahuje. Vzápätí potom Matthew Wilson z amerického MIT na myšiach demonštroval, že spánok spevňuje nervové spoje a myši si tak lepšie pamätajú novú cestu z bludiska, ktorou sa pred tým naučili, ako myši, ktoré nespala. Pomocou implantovaných elektród potom zaznamenal mozgovú aktivitu v oblasti kôry mozgovej v čase, keď sa myši novú cestu učili, a v spánku potom podobnú aktivitu zjavne vyvolanú opakovaním úlohy. V roku 2004 túto hypotézu potvrdil u ľudí Pierre Maquet z univerzity v Liége. Pomocou nových metód sledovania mozgu a jeho činnosti zistil, ktoré časti mozgu boli pri učení aktívne, a to sa opakovalo aj v spánku v sekvencii REM. Ďalšími pokusmi dokázal, že ľudia, ktorým bolo v spánku bránené alebo boli oklamaný o fázu REM, si ďaleko horšie pamätali, čo sa večer naučili. Rozdiel bol až čtyřicetiprocentní. V novembri 2007 belgický vedecký tím dokázal, že spánok spevňuje slabé nervové spoje, ktoré sa večer vytvorili učením. Novým objavom bolo zistenie, že prvá etapa spevňovanie spojov prebieha na bunkovej úrovni už v prvých minútach po učenia a že fáza REM tento proces ďalej upevňuje. Aj keď vedecký svet ešte stále nie je jednotný a existujú odporcovia tejto teórie, pomerne veľký počet vedcov sa prikláňa k názoru, že spánok a predovšetkým jeho fázy REM sú životne dôležité pre pamäť, a to nielen krátkodobú, ale aj dlhodobú. Zároveň sa ukazuje, že vo vyspelých krajinách má pomerne značná časť ľudí so spánkom problémy. Príčinami býva predovšetkým stres či už doma alebo v zamestnaní. Vo Francúzsku prieskum zistil, že 45% Francúzov vo veku od 25 do 45 rokov zaspáva zle, budí sa alebo jednoducho nespia dostatočne dlho. Podobná situácia je aj v iných vyspelých európskych krajinách. Celkovo prieskumy ukazujú, že priemerná dĺžka spánku sa znižuje, tak ako narastajú iné aktivity nielen pracovné, ale aj vzdelávanie, šport a zábava. Málokto si uvedomuje, že práve pri učení, ale aj v zamestnaní najmä u manažérov, lekárov, učiteľov a vedeckých pracovníkov hrá spevňovanie nervových spojov a dobrá pamäť zásadnú úlohu. Že spánok im môže pomôcť viac ako hodiny memorovanie najmä v prípade, že budú riešiť pracovné úlohy alebo sa učiť tesne pred tým, ako idú spať. DENNÉ SIESTA V tejto súvislosti sa opäť začína ukazovať význam siesty, teda spánku počas dňa, ktorý tiež, aj keď nie tak výrazne ako nočný spánok, zlepšuje pamäť. Dokazujú to výskumy tímu ženevskej univerzity. Ukázalo sa, že okrem pamäti pomáha krátky denný spánok k lepšiemu sústredeniu a zvýšenie výkonnosti. Pri skúmaní účinkov denného spánku ženevští vedci zistili, že zatiaľ čo fáza nočného spánku REM (takzvaný paradoxný spánok) napomáha upevnenie všetkých nervových spojov a najmä pokiaľ ide o motorickú pamäť, čo je dôležité potrebné pre klaviristu, ostatné fázy spánku a denný siesta pomáhajú výrazne deklaratívny pamäte , zvyšujú kognitívne schopnosti a zlepšujú logické myslenie Návrat k dlhšiemu spánku vidia odborníci pri súčasnom štýle života ako nereálny. Ponúkajú ale iné možnosti. Rozdeliť časť času, ktorú spíme, do kratších denných úsekov. Aplikuje to úspešne rad japonských podnikov, kde denné siesta presadzuje v rámci vyšších podávaných výkonov. V mnohých podnikoch sú tam pre popoludňajšie krátke spánky zriaďované dokonca špeciálne miestnosti, a to ako pre zamestnancov, tak pre členov vedenia. Výsledky sú veľmi dobré. Kirke
Komentáre
Prehľad komentárov
Ked uz volaco prepisujes, nebodaj z cudzieho jazyka, skontroluj si prosim gramatiku, vetnu stavbu, sklonovanie a podobne. Ved mi je to trapne citat. Ani som to vlastne koli tomu nedocital. To je hrozne co ludia zavesia na net. Ty sa za to nehanbis???
Gramatika na internete
(Frantisek, 18. 2. 2020 21:59)